ako trieš
nohy v noci.
Kričíš do sveta
svoj pocit
ostrý.
Včera si mi vravel,
ja na okne
so sebou v hlave,
všetko vraj je márne.
Neveril som.
Spieval si tak
zápalisto.
Neveril som.
Tak privolal si
zopár ďaľších,
mňa nútili ste
v okne jančiť.
Tá melódia hry,
pokoj úžasný,
a my -
cvrček človek,
v hádke o svet,
keď viem že nezaspím.
Dnes skončili sme
nerozhodne.
No zajtra
zase spolu v okne.
Postúpime
slová, bolesť.
Len aby reč nestála.
Na ďaľší deň,
môjho cvrčka
žaba dostala.
Počujem ako kŕkaš
o márnosti ducha
ach....
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
drusilladayerova
13. 7.júla 2010 19:24
úžas
Napíš svoj komentár