Vystúpim z výťahov, čo tiahnú 4 vrany. A budem padať. A budem až po Zem. Medzi všetkými vrstvami atmosféry sa zverím. A ďalej dole. Nech akokoľvek kričím, už ma počuť nikto nemá chuť. Nech akokoľvek mávam, ma vidí, len kŕdeľ. Vzduch z hrude. Okolo. Všade. Ma vysloboď pád, zabudnúť a plocha stále ďaleko, tak ďaleko. Blog 14 0 0 0 0 Komentuj
dobré