Vystúpim
z výťahov,
čo tiahnú 4 vrany.
A budem padať.
A budem
až po Zem.
Medzi všetkými vrstvami
atmosféry
sa zverím.

A ďalej
dole.

Nech akokoľvek
kričím,
už ma počuť
nikto nemá chuť.

Nech akokoľvek
mávam,
ma vidí,
len kŕdeľ.

Vzduch
z hrude.
Okolo.
Všade.
Ma vysloboď
pád,
zabudnúť
a

plocha stále ďaleko,
tak ďaleko.

 Blog
Komentuj
 fotka
phantasia  6. 7. 2010 17:50
lyrický surrealizmus.

dobré
Napíš svoj komentár