Prenos šťastia z pier do pier bol krátky sen čo zobral tieň. Prenos lásky človeka bolo trochu vody, keď sa večne čká. To slnko zostalo žlté, a žiadny smútok len všetko mäkké. Veril som, že v tejto plienke, budem môcť mať večnosť na podstielke. Zatiaľ nevšímam, že dnes mi aktuálne zlýha tep. Nevšimol som si, že dnes z vriec vylieza viac než len had a hriech. Že dolu v garáži, mám stále zavreté tie staré poháre a veľké závažie. že neikto jedno rozbil a vypustil von ducha a kuchať ma bude duša. Blog 13 0 0 0 0 Komentuj