driape ma
šklbe a
prepína.

vedľa Dómu svätého Martina
modlí sa predobraz
ženy, matky, dcéry,
oči prevrátené do seba
do Zeme tvrdo vsadená
socha, na ktorú dá sa
dopluť z cesty,
kolesá melú vzduch,
hučí siréna.

tam niekde vedľa
schúlená,
postava diabla ktorý doblčal
je malý, nežný,
v papučiach
a sŕka teplý čaj
z byliného stebla.

medzi tým všetkým
melú sa ľudia,
hučí dych čo
živí krok -
iba mäso a kosti -
mŕtvy duch.

kratochvíľne ktosi sa dvíha,
kričí
a pretne
lána čo nesú hrdý chrám

rúti sa dolu,
prach sadá na zem,
mäso a kosti,
každý sám.

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár