Prečítal Egreš a poškriabal svoj veľký nos, ktorý by neskryl ani dobre mierenou plastikou. Za ten nos sa mu vždy všetci smiali a on sa smial im. Vravel, že rozoznáva tisíc jednosto osemdesiat sedem pachov a vie ich vymenovať v abecednom poradí:
- acetón, acidko, acylpyrín, agapornis, agar, agát, agáve, a iné...-
Iné, iné mnohé iné, ktorým sme niekedy vôbec nerozumeli. Lukáš ho raz napadol, že si vymýšľa, ale keď mu Egreš spravil malý čuchový rozbor jeho voňavky Lukáš ho viac neoslovil. Nikto nevedel či sa viac hanbí, bojí, alebo či celkovo oboje. Hanbí z toho dôvodu, že urazil majstra čuchu a bojí preto, že rozbor voňavky ukázal mnohé Lukášove nedostatky. Napríklad, že preferuje vôňu pižma, škorice a medu. Teda kombináciu, za ktorú by sa nemusela hanbiť ani Kamila Stričková. Áno presne tá Kamila, ktorej ružové silonky vidno od prvého poschodia až na ôsme aj keď sa zrovna pozeráte nahor.
- Čo to je do čerta deratizácia?-
Opýtal sa sám seba a zaryl sa veľmi hlboko do všetkých základných vedomostí a nánosov myšlienok, ktoré mal uložené v pevných logických uzlíkoch, jednu vedľa druhej, v jeho rozložitej fotografickej pamäti.
- Čo to len?...-
V kolonke deratizácia zívalo prázdno a takýto fakt vedel človeka s veľkým nosom napajediť rovnako, ako studená polievka za polovičnú cenu podávaná po 17:00 v gastroslužbách EUROVEA. Keby tam nestál sám, chalani by sa ho zrejme pýtali prečo teraz myslí na polievku. Istotne by im odpovedal:
-Slovo deratizácia, mi evokuje polievku... vám nie?-
a klamal by. Egreš rád klamal, vymýšľal si, zavádzal a hral s nečistými kartami. Taký bol a taký túžil ostať. Večný mystifikátor, zahalený oparom zbožštenia len vďaka vycibrenému nosu a fotografickej pamäti.
-Nájdem to v slovníku. Áno, ľahko to nájdem a kríza je zažehnaná.-
Takéto pocity prenasledovali Egreša. V tej chvíli sa cítil slabo a akosi holo. Sám pred sebou sa cítil nahý a celkom sebou opustený. Chvíľu nebol sebavedomý Egreš, ale len Egrešík, Ríbezliak, či ešte nejaká horšia bobuľa, ktorá ho mátala v morových snoch.
-Ale kde to len. Internet? Áno... áno internet. Ale kde len teraz Internet?-
Vybavila sa mu kaviareň. Príjemné miesto, kde zapne cudzí počítač, doňho celkom odcudzene napíše "DERATIZÁCIA" a mašinka, olalá, vypľuje údaje, ktoré sú tak dôležité pre jeho existenciu.
- Nie. Čo keď ma tam uvidí Lukáš?-
Strach. Mal ohromný strach, že by ho niekto videl vchádzať do internetovej kaviarne a pochopil, že mladý pán, ktorý tvrdí že internet je len pre hlúpych a jemu stačí čítať, je vlastne len bublina. Prosto nafúknutý egreš.
- Čo len budem?-
Smutne si sadol na schody domu a chvíľu bezcieľne sledoval leták, ktorý visel na dverách a oznamoval celému domu čo sa chystá v najbližšom mesiaci. Sedel a mlčal, jeho telo mlčalo a suseda za dverami prízemného bytu sa pri večeri plynulo rozhovorila o deratizácii.
- V nedeľu prídu, čiže treba zobrať všetko z pivnice, lebo oni tam vždy narobia bordel. Pamätáš, naposledy keď to robili šiel odtiaľ ešte mesiac ten ohavný zápach. Akoby nestačilo, že to po nich musíme zbierať sami. Mŕtve krysy. Všade samé mŕtve krysy. A v pondelok do toho tá Blažkovej kremácia.-
Egreš pochopil. Už vedel čo je deratizácia. Všetko do seba jasne zapadlo. Nákres na výveske, reči susedy, jeho vlastná predstavivosť. Jednorázovo sa potešil a vrátil späť do chmúrnych stavovl. Stále mu ostávalo zistiť, prečo má Blažková v pondelok tú KREMÁCIU.
Bez toho žiť nemohol, pretože by bol praskol ako úbohý hnilý egreš.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
althinka
9. 10.októbra 2011 12:49
vzdy a znovu narazame na zakladny problem a prekazku nasho bytia "co si o mne ludia pomyslia" .. keby sme tak nezili pre dojem , ale pre podstatu .. zili by sme plnohodnotnejsie a umierali o poznanie mudrejsi ako je tomu teraz pekny den Miloslav a pis prozu!
Napíš svoj komentár