stovky vrcholov a vrchov,
stovky sediel, priesmykov
a Himalájskych duchov.
Keď som vychádzal na Makalu
a zliezal zas cez Kandženjongu
a chvíľu veril zázraku,
čo predvádzal sa v ľade vonku.
Keď stretol som tam dobrodruha,
čo vedel presne moju reč,
čierny jak noc bol jeho sluha
a ten vedel moju reč tiež.
Keď stretol som kohosi v noci,
čo nevedel kde vlastne je,
a hrali sme diabolské kocky,
o prvé ranné záveje.
Videl som Himaláje,
ten čerstvý riedky prudký vzduch.
Nevidel som Himaláje,
no neviem na ne zabudnúť.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár