zahltil ma celkom nový vek informačnej tmy štyri holuby sedia na streche okolo pol desiatej v starom meste, sa dívajú priamo do mňa, nepovedia prečo. aspoň krivia hlavy, viac ako spolused, nekriví ani vlas, len kŕmi informačné ego, nanajvýš mihne okom. vstúpi plavovláska žiada formulár, formu, tvar má chýba výraz. je tichá, extrémne tichá a pracovitá, vraj sa nemám veľa pýtať, vraj sa nemám vôbec pýtať. Bláznivé holuby dvihnú sa strešiť dakam inam, tam nestojí čas ako vzduch, zvuk ako dych. za dverami počuť neustály šuchot, informačný šum. Blog 10 0 0 0 0 Komentuj