Ten hrad
vyzerá stand up.
Rád mám
sa naňho pozerať
Je večer
a ach
ten náter...
naveky naveky
snáď.
Ikona mesta
duša Dunaja
takto sa
chodím ukájať
Stojaci
Nevidím iný bod
ako Boh.
Prorok som chcel byť,
roky som venoval
knihám
o Zemi a sebe.
Verím,
že znesiem ešte.
Že keď sa minú korytnačky
čo nesú mi riť,
budem, aj keď horeznačky
naďalej žiť.
Ležiaci
Bažanty, agapornisy, psy
to všetko
v jednej miestnosti.
Nikto nevidí
nikto nie je
len ja
a tiene.
Nervy púšťajú
a ja?
Ležím,
no odchádzam
ďalej do boja.
Sediaci, stojaci, ležiaci
Bez malého svetla.
A predsa.
Dôvera - odkaz...
chcú ostať.
Nepresvedčiteľný,
zničiteľný veľmi.
Nádej
väčšia ako hocikto,
kto má
seba v rukách
naplno.
Blog
Komentuj
3 komenty k blogu
Napíš svoj komentár
len ten stand up ma rozosmial
spomienky..no