nela: Veriť ti je ľahké... ťaźké je to, čo príde potom.
adam: Čo príde potom?
nela: Sklameš ma.
adam: To vraví kto?
nela: Sám to vieš. Vždy ma prosíš aby som ti verila a potom...
adam: Bude to iné!
nela: Bude to iné. Vždy je to svojim spôsobom iné.
adam: Všetko vidíš len tak ako chceš.
nela: Ja netúžim vidieť. Ja len túžim.... Dodnes si pamätám na kapustovú hlavu, ktorú raz naša stará suseda prekrojila na polovicu. Povedala vtedy: "Len jedna je pravá a tá druhá je ľavá." Ja som jej vôbec som nerozumela. Teraz už chápem. Pravá mohla byť aj ľavá, nebyť toho že sú otočené ako sú. V našom vnímaní to však bola vždy len jedna. Tá pravá... S tebou je to rovnaké Adam. Tvoja pravá, ostáva pravá. V našom ponímaní je pravá aj pravá a ostatné je jedno... Mne nie. Ja vidím aj ľavú a preto sa tak bojím. Vždy si všetko budoval tak, že si ma takmer...
adam: Obetoval. Nezabúdaj ale že...
nela>: Takmer. Tvoje najobľúbenejšie slovo...
adam: Pre nás!
nela: Ja by som vydržala ja bez toho...
adam: Ty by si vydržala. Ty by si vydržala. Silné slová, ale pozri sa na seba. Nevieš nič. Celý život si čakala na pravého. Na pravého, ktorý mohol byť naľavo, napravo, hocikde. Potom si našla mňa a bum... bol som pravý. Ako mám vedieť, že to nie je len tak.
nela: To nie ja, to láska.
adam: Tvoje najobľúbenejšie slovo.
nela: Naša!
adam: Je moja Nela. Ty si len čakala a ja som sa objavil... mohol by som byť Jozef, Ábel... bolo by ti to jedno.
nela: Nebolo.
adam: Oddala si sa mi celá. Bezvládne si znášala všetky machinácie a výstrelky, bezbreho mi dôverovala a neustále opakovala ako mi veríš.
nela: Láska...
adam: Nie. Len strach o svoje malé ja. Strach z toho, že nenájdeš nič lepšie. Prisala si sa a uspokojila tým svoj apetít. Naplnila si životný cieľ a potom si sa už len viezla... až do dnes.
nela: Ale to všetko je láska.
adam: Strach, ktorý nazývaš láskou.
nela: Milujem ťa!
adam: Horíš, trasieš sa, slabneš. Nie preto že máš strach o nás. Je to strach o seba. Máš pocit že zostaneš sama a navždy... že nenájdeš lepšieho, lebo ťa nebude chcieť.
nela: Neveríš mi?
adam: Neveriť ti je ľahké... ťažké je vydržať čo príde potom.
nela: Ty vieš?
adam: Tvoje slzy sú ťažšie ako moje tvrdé slová. Poď sem. Pohladím ťa.
nela: Verím ti Adam. Viac ma nesklameš však.
adam: Nesklamem. Neboj sa nesklamem.
Blog
Komentuj
4 komenty k blogu
1
althinka
3. 10.októbra 2011 09:24
Milovat niekoho napriek nedostatkom, je vlastne len zle skryvany strach z predstavy , ze ho stratime a nik lepsi nepride? Na tom mozno v istych pripadoch nieco bude .. kazdopadne , mam rada, ked pises prozu .. a mozno je to cudne, ale mam rada, ked pises o laske .. aj ked takto priamo ju do nametu primiesavas zriedka ... na zamyslenie, ale verim ... ze nie kazdy miluje zo strachu ... niekto sa naopak boji milovat .. vec a uhol pohladu
Napíš svoj komentár