ktosi stál,
celé dni sám,
sledoval svet,
držal smiech.
ten kto tam stál
bol klaun,
než sa tam vzal,
vždy v ústach
pach mával ostrých viet.
Keď raz na čiapke zvon,
omylom z prievanu zacengal,
bol to meč,
čo pocítil ten klaun,
bol to meč,
čo vrazil doňho kráľ...
jeho smiech mal príchuť
čerstvých rán
och aký to býval klaun,
ach aký to býval klaun,
jediný,
koho bál sa veľký Kráľ.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár