Ratsanares: Kráľ

Gábor sa vracal domov ako vždy. Tma už dávno zaklapla farebnú oponu dňa a všetko premenila na čierno-oranžovo. Žiarovky svietili na ulici poctivo, ale aj tak sa mu zdalo, že mu nedávajú dosť priestoru pre vnímanie nerovností pod nohami. Hlavu mal nabok, tackal sa. Nebol opitý, ale vždy sa mu takto na noc zdalo, že cesta domov má byť čo najdlhšia. Podchvíľou v rytme nemotornej chôdze zaspával za chodu. Ako zaspával, tak aj sníval. Sny to boli rôzne. Raz sa mu snívalo o Daniele, nezabudnuteľnom idole z mladosti. Videl, ako perami prechádza po krásnych sluchách a ako jej vraví, že si kúpil nové menčestrové nohavice. Snívalo sa mu o novej mašine, ktorú dostal na starosť, o ťažkých kameňoch v bruchu. Gábor mal rád tieto sny. Doma v posteli bol prázdny. Tam nesníval, tam nebol, tam spal. Snívať mohol len po ceste domov, preto mu cesta vždy trvala tak dlho.

Vystúpal po starých betónových schodoch k bráne. V mysli mu prebehlo, že tie schody sú ako vybité zuby. Stále sa im vraví zuby, ale pohrýzť už nepohryzú. Veľké diery, chýbajúce kusy, hrdzou rozožrané zábradlie a veľké kusy okruhliakov vytŕčajúce spod betónu. Díval sa na ne, lamentoval mysľou a v ruke stískal kľúč. Dvihol ruku k dverám, no náhle sa otočil. Na schodoch za ním, na schodoch celkom dole, stála žena. Gábor na chvíľu zaváhal. Bol by si aj myslel, že to je len jeden zo snov, nebyť toho, že sa žena pustila do reči s jedným zo susedných okien, hneď vedľa jeho malého bytu. Na chvíľu sa zahanbil, čo sa tak prudko otočil, no tento stav rýchlo prekonal. Uvedomil si, že žena si ho ani nevšimla. Uvedomil si, že aj keby dole na schodoch stálo dvesto žien, on je tu hore sám. Zo samoty mu prišlo smutno.

Vo vnútri bytovky sa v duchu zasmial. Dom, zvonku žiariaci veselými farbami, bol zvnútra rovnaký ako kedysi. Rozliehalo sa v ňom šedé ticho. Žiadne žiarlivé scény, žiaden detský plač, nijaké rušivé zvuky. Len ticho, ktoré si nosil domov po nočnej domov ako výplatu. Otvoril masívne dvere a opäť sa vo vnútri stien vlastného tela rozosmial. Ťažké masívne dvere s nesprávnou menovkou, skrývali tiesnivo malý byt. Pripomenulo mu to istékráľovstvo z jednej rozprávkovej knížky. To kráľovstvo vždy bránila tisícka vojakov a keď ich premohli, zistili, že bojovné kráľovstvo je len jeden trón a slabý kráľ.

Vstúpil dnu a po krátkom procese v kúpelni si sadol na posteľ. Mesiac stál na oblohe a uprene hypnotizoval steny izby bielymi linkami, ktoré komponovalo svetlo pretiahnuté cez žalúzie. Gábor si lahol a okamžite zaspal. Nesníval, len pokojne dýchal a upadal hlbšie a hlbšie do spánkových vĺn. Mesiac obiehal jeho izbu a o chvíľu všetko svetlo stien ukradol . Všade bolo prázdno a ticho.
Keď Gábor po prebudení opäť kráčal na nočnú, premietal si sny. Sny krátkej chôdze, ktorých sa mu za pár dní nakopilo dosť na to, aby si mohol vyberať. Premietal si spomienky svojej fantázie, miešal útržky, strihal a spájal. Bol šťastný. Toto bola chvíľa, kedy bol skutočné šťastný. Slabý kraľ na svojom tróne, ktorému armádu ešte neporazili.

„Ani tak skoro neporazia.“ povedal si Gábor a ráznym krokom naskočil do plného autobusu.

Blog

8 0 0 0 0

Komentuj

Kráľ

2 komenty k blogu

Horúce!