A koliečka ozubené,
cvak cvak,
nezapadnú.
Otupené zuby,
deformujú tvar
a už
nemôžu
ďalej ani ťuk.
Stoja,
a stojí,
čas
prestrojený
za vtáka v poli.
Z reproduktoru
hrá láska,
túžim zaspať.
Zabudnúť
na stroj,
fúčí
tak nechutne
do ucha mojej svätyne,
vo chvílach šťastia.
Odseknúť
čas
a ísť.
ísť.
nie
zísť.
dnes
nič
len koliečka,
čo nemôžu
spraviť krok
a jeden človek
čo nemôže.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár