ty si sa smial
a
mne bolo strašne zle.
Ja som sa bál,
ty si bol ten,
čo vie.
Vedel si kde a kedy presne,
za zvuku jemnej temnej piesne,
zbiehajú sa duchovia...
pre mňa už vtedy, bol si kus záhrobia.
a potom
v jednom rannom dychu,
zmizla mi niekde
tvoja zvláštna príchuť...
viac som ťa nevidel.
Iba občas
povrávala stará Marta,
že do tvojich oći
(vždy za pár drobných)
môže si nazrieť v kartách,
a raz vraj aj v kúpelni...
celý som z toho bol bezsenný.
Jedného rána
v novinách,
s prichuťou teba,
rád spomínam,
zbadal som známu tvár.
Toto je človek,
čo dosiahol pravek,
cestoval v čase.
Vtedy som vedel,
že cesty za duchmi,
budú už pasé...
našiel si lepší kšeft...
na tom sa pasieš.
aké je ľahké
byť
niečo ľahké.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár