prepichol lýtka,
lístim ťa prikryl.
Zver,
príď, príď,
poď hrýzť,
zver žer.
Tu leží ten syn,
čo vraždu
a súlož s matkou,
na chrbte nosí.
Poraď mi synček,
čo mám robiť?
Zver,
bež sem,
z tmy žeň,
zver rev.
Desíš ma,
máš sotva otvorené oči,
si nôž na krku,
mňa si zdusil.
Môj malý obraz,
moje malé ja,
si vrah
a smilná beštia.
Zver gniav,
zver hľa,
hľa tu,
ver v čuch.
Vidím ti v očiach
výčitku.
Tvoj otec,
zbabelec.
Vymieńa tvoj divý, čerstvý život,
za hnusný nádor svojich dní.
Zver jedz,
veď je,
krk hryž,
nech vie.
Tú veštbu som si vymyslel.
NIČ si, NIČ ostaneš.
Veď vieš
ako žral by nás smútok,
keby otcov zas povesťou,
náhodou predčil by syn.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár