majáky v diaľke.
Kotúč svetla
dlho nič
kotúč svetla.
Horizont horel.
Niečo veľké a svetlé
sa šplhalo hore.
Skala pod zadkom
sa drolila.
Odovzdávala sa
moru.
Vlnky boli rovné
akoby mechanicky.
Piesok sa dvíhal
a sadal
ako dieťa.
Ľoď sa plížila,
nechcela budiť
krakena.
Na mňa toho bolo priveľa.
Zavrel som oči
a predstavoval si
aké je to teraz
u mňa v obyvačke.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
okay
5. 5.mája 2010 00:08
útulné
Napíš svoj komentár