Pes brech.
tak ma máš,
vzdávam sa,
ruky mám hore.
vidíš?
si guláš...
ja nula,
dajme sa do kopy,
spolu prejdeme svet,
no nie?
no nie,
vidím ti to na očiach,
máš ma v zuboch,
naháňa to strach.
Skús zauvažovať,
aké by to bolo,
kam všade so mnou môžeš,
kam všade tak sám nie.
Veď vieš...
si pes.
a ja som človek,
čo kde tu niečo povie,
niečo vybaví....
vidím, že prekáža ti parazit.
Na všetko mám liek.
A ty stále nie,
brech, nie,
a zrazu hav,
sleduješ na lýtku,
ten dokonalý sval.
Tak pes, sľubujem ti kosť,
len ma pusť,
povoľ mi ďalej isť,
som tu len ja a ty,
nikto sa to nedozvie.
Nie,
a tvoje zuby fajnové
cvak cvak vaf!
a chrámst a mľásk,
ham ham glog
a mňam a viac....
ach drahý Bonifác,
doteraz
na lýtku
mám jazvu plytkú
spomínaś?
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
althinka
12. 4.apríla 2011 23:42
mam chut nastavit lytko Pepovi nech mi ostane pamiatka
Napíš svoj komentár