pred seba
ako terč
a zjesť
tú žiaru,
chutnú bielu polevu.
kam až môže dôjsť
dnes,
stojí a modlí sa
neviem mu uveriť...
toľko krát farbu menil
ako chcel
ako nechcel hrial,
všetci mu verili
mesiac
ten kúsok našej pravdy
v ktorom sa topíme
ako v koláči
od prastarej matky
čo dávno umrela...
mesiac
klamár.
vraj vidíme ho spolu,
mŕtva je
mastná dôvera.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár