Slnko
sedemtisíc ton hrudy
dnes je ňak menej milé.
Dvadsaťtisíc dve námorné míle delia od teba
pritom schúlená takmer sa dotýkaš nahého ramena
v sterilne bielych plachtách chcel som mier.
Viem
dnes ranný čaj
načo aj
bol horký keď to včera vrelo.
Mesiac kryl oči čelo
zamotané v sieťach z brehov
točili sa staré sny
- spomienky.
Náš ostrov deravá loď
a zbitý kompas
odhoď krivé hviezdy
už nestoja za nič
za čim teda žiališ.
Báseň
Komentuj
2 komenty k blogu
Napíš svoj komentár
verše na mňa doliehajú a nútia ma čítať ich viac a viac. a vždy nechajú vo mne istý odtlačok. taký, kt. nezmizne ako ryha v pokožke od nechtu.
vďaka za to.. a tak.