hnedý stôl.
Vo vzduchu,
cítiť príchuť kávy.
Z cigariet rastie
ťažký dym,
rozbíja sa
o vravu ľudí.
Na stole
pohár, popolník.
Dvadsať prstov
a kúsok pravdy.
Z úst
dvoch ľudí, čo sú sami.
Ich tváre, ich
bledý nádych.
Láskavo vravia o svete
myšlienky ľahko vyvreté,
o jeho krásach
o ich snoch
o všetkom živom
mimo to
Čo ich taží.
Na stole ležia
páry rúk,
a vzduch je uzavretý
mĺkvy.
Na stole ležia
nevládzu,
hlas ostáva im
plnoduchý.
Vravia o sebe,
o svete.
A rastie tempo
živých viet,
otrokmi nie sú
slabých chvíľ,
lietaju z dymom
z ťažkých pier.
Na stole
ostalo
len nič.
To nič
čo vzali so sebou.
V miestnosti
ako hustý dym.
Zostal pach ľudských záchvevov.
Ďakujem.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár
normálne som bez výhrad.
ale to bude asi tým, že sa v tom trapne vidím.