Bolo to v noci. A mesiac bol. Nepršalo, len sa dymilo odvšadiaľ. Z rastlín, z cesty aj z úst. Niečo som sa snažil nájsť a sám neviem čo to bolo, ale strašne ma bolelo, že to nemám. Skúsil som zavolať mame, či nevie kde to je, ale netušila a ja som sa začal rozpúšťať v náhlych záchvatoch sebahnevu. Pobozkal som fotku neznámej dievčiny a pokúsil sa zabudnúť na vzniknutú situáciu. Nepodarilo sa. Ďalej som hľadal, fakt neviem čo a nemohol myslieť na žiadnu nadradenú stránku veci, ktorá by mohla mať prednosť. Vychladol som pri hľadaní natoľko, že ma žačali páliť oči. Prestával som vidieť, ale veril som. Nemalo to zmysel, už keď som začal. Keď som skončil, zmysel ma prekvapil, dal mi impulz - hľadať ďalej som musel takmer okamžite po prebudení z agónie nenájdenej veci. Niečo mi dalo, že čím viac budem hľadať, tým viac zistím, kam človek nemôže vstúpiť.
Nevstúpil som, nenašiel, hľadám.
Keď nájdem napíšem reportáž o hľadaní nenájdetitelného.

 Záchod
Komentuj

Komenty k blogu

Napíš svoj komentár