je pra,
si povedala
a zlízla medzi
lietacími dverami.
čakal som ťa v ovocí,
vedľa marinovaných
rýb
a
pív
v hnedastých flašiach,
zaprášených,
planých.
nechodila si.
časopis očovlez
brnkal mi po viečkach:
"pes priateľ človeka"
nadpis bol
fádny.
dosť žltý pracovník,
s hlasom Sťjú Harbindžra
pýta sa citlivo:
"netreba pomôcť?"
klamal som:
"netreba"
aj keď som stratený,
pravda je vážne pra,
nevedel skusnúť.
-------------------------
medzi limonádou
a lacným avokádom
zasvníval sa mi sen,
o 1,9891 x 10 na tridsiatu bavlnených ponožiek
okolo ktorých sa krúti Zem.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár