V hlave máš nátresk, vravíš, vraj za trest. Si naivná, tvrdíš, hľadíš do vína, a čo v hlave skončí, to vnútri začína, slzy len idú, pokým nezaspíš. A v nich je on, jeho dych, mnoho dní, a iných tých... zrazu vstáva ráno vyľakané. Tak sa vieš tváriť, ako ľahko je, nosíš úsmev, všetko falošné, len aby ťa ktosi nevidel, ... zatiaľ sa plníš po kraj pier. Tak nátresk, a prásk, už si sa rozletela? Blog 13 0 0 0 0 Komentuj