Nečlov

v kanvici
chladla káva,
prípad neskorého rána,
ktoré stihnúť
nedalo sa skôr.

tvor čo nehýbe sa celý,
z dvoch nôh,
čo mlčia z teplých perín
jedna bola
pravá
druhá
ľavá.

vonku lámala sa tráva
pod vetrom čo ju hľadal
na múre krákal, krákal, krákal
posledný tohtoročný havran.

asfalt chytal stopy blázna,
čo musel nechať odkaz svetu,
SOM TU, TU SOM, SOM TU.

stromy vydávali kyslík
a človek ležiak si bol istý,
dnes už nevstane.
Nohy rovnobežne,
a všetko ostatné
deň sŕkol rýchlejšie než dieťa -
noc už rastie
človek zmieta.

dieťa, zviera,
zviera, dieťa

 Blog

14 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu