ležať na posteli,
myslieť - som v nebi.
Každý pohyb bolí,
kričím,
neviem bez nich žiť.
Vyjebali sa na mňa
všetci,
aj posledný požiarnik,
čo zniesol ma
z tretieho poschodia
do vozidla.
Kvílim,
že tí čo mali mi byť
mylí
sa netrafili.
Nechajú skapať,
na rozmedzí
bielych néonov
a doktorov
a snov
a nov je len raz do mesiaca
do života,
voda,
tma.
Topí ma.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár