prekliaty Londýn mi padá na hlavu,
vo vnútri horím
je osem hodín
a ja som na hlavu,
neviem čo príde
neviem ísť bližšie
nechce hojiť sa,
rana čo sama
malá no zradná
nestoj držím sa.
chodník je úzky
do tvoje blúzky,
blúznim vidíš ma,
odev ma kúše
do tvojej duše
kričim: Si divná!
skrz tvoje pery
zrazu som celý
nechaj, fuj to, pusť,
nie som ti milý
nie som dosť silný
tak nespúšťaj ma z úst,
krvkvavý papier
a zopár kvapiek
nič viac nestačí,
zakričím naspäť
zastaviť rázne
stoj, už pribrzdi.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
meredithgrey
20. 9.sept. 2011 10:44
zas krásne
Napíš svoj komentár