Vlastne sme tam ani neboli. Len sme šli okolo. Bolo to tam. Nikto sa neodvážil. Vladimír presviedčal. Poďte, poďte. Nikto ho nepočúval. Lapali sme po dychu a to sme boli skutočne len vedľa. Veslo niečo cítil. Ester sa zdráhala čokoľvek si pripustiť. Boris mlčal. Ostatní tam ani neboli. Každý bol vlastne sám.

Chodil som okolo bazéna. Zatváral oči, ako sa slnko odrážalo od štruktúr hladiny. Sem tam mi napadlo sietnicu, sem tam útočilo na čelo, sem tam nič. Len tieň lipy, čo za deň ten bazén dokázala totálne zaniesť. Vliezť doň? Nemal som odvahu. Neznášal som tie popukané cementové dná. Neznášal som aj reťaze a kotvy. Ešte viac som neznášal tie dná.

Na WC sa svietilo. Na tom WC sa svieti vždy. Teraz to bolo iné. Svetlo sa niečim tlmilo. Akoby na svetlo dopadol tieň. Môže na svetlo dopadnúť tieň? No povedz. Môže?
Nešla som tam. Nešla by som na WC, kde na svetlo dopadá tieň.

Bola som prostitútka aj pekárka. Bolo to blízke. Vždy som odovzdávala to zlatové a chrumkavé po čom tiekli sliny. Len ako pekárka som sa viac narobila. Nikdy som sa nevrátila. Nikto by ma nedonútil znova piecť. Odvtedy, čo som zapiekla do Bevitu to vlastné. Anna hovorila, že ego. Ja, dieťa.

Nikto.
Nigdo.

Nylon
je úzky.
Obesenie
bolí.

Nedrží
nezdrží.

Nikto.
Symbol poznačenia.
Zníženia.
Zničenia.
Symbol ja.

Nikto
si vravím
často.
Odstavím sa
časom
prudko hore idem.

Nikto
je údel.
Priamo
srdcohrude.

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

1 
fotka
kemuro  17. 5. 2010 22:06
objalčenie
Napíš svoj komentár