dvere zatvorené stále,
čakal som tento deň,
z gumičky vlasy vypadali náhle.
dym komínov
neprichádza mnohý rok,
stopy po starcoch
pokryté lístim -
šumením tichým,
niečo to veští a
šuští v smaltovanej mysli.
len malé dievča,
s kolieskom čo ženie,
ovlaží líce rumencom
a skrýva prekvapenie,
keď zbadá v ulici,
čo vymenila ľudí za listy,
chlapca postávať,
spievať zápisky.
je červený v tvári
on ako ona
spieva o smútku,
falošne stoná,
v hrudi srdce varí,
čo túži zabiť,
taký malý...
skôr než sme sa milovali,
chcela počuť meno,
sami a
ja klamal som jej
lebo
dym z komínov som vyhnal prvý krát na jeseň,
zafúkalo,
zľakol som sa,
večne je november.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár