čo stále zíza z okna,
čo je jej do toho,
kto čo robí tuná.
Som sa jej pýtal,
ona sa len usmieva,
to ma dostáva,
a ďalej všíma si každý detail.
Pristihnutý sebou
ako to skúšam
som dúfal.
A vtedy som pochopil.
Nadhľad nad vami,
nad počasím,
nad dňami.
Mám vás jak na dlani.
Každý z vás je skôr či neskôr
bez príčiny prečítaní.
Neurčitá triaška telom,
deficit mojej hlavy v okne,
sa tam zase strčím smelo,
budem divák
vášho smaženia sa v pekle.
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár
i oni su nonstop v okne.. ale oni robia na smeny