zhaslo
letné slnko.
Dýchal prach
hviezdny, cestný,
z dňa.
Dúfal
v dážď.
Lebo len kvapky,
môžu zmývať
pravdy.
Pred nimi uteká dlho,
vždy za chrbtom cíti
miznúce Slnká.
A guľa
na chrbát
vypáli únik z labyrintov,
nemôže sa stratiť
je príliš Mino.
Tak dúfa v ten dážď
čo zmätie aspoň čuch,
na chvíľu uverí,
že to všetko je preč.
A možno zaspí,
s tým odíde svet,
a jeho pravdy
na chvíľu
zmenené na sny.
On vie.
Tak nechajme.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
anthvillie
27. 6.júna 2010 14:06
atmosfera ako z Duny
Napíš svoj komentár