ako som mohla vedieť,
že zmeny sú čierne flaky,
ktoré už z plachty nezmiznú,
že tie zachytené obrazce
jeden cez druhý nedávajú zmysel,
a predsa je každý jasná stopa.
kým plachta nesčernie celkom
vymeniť sa nedá,
je škaredá,
no každý verí v jej funkčnosť,
a nech aj ostane len tak v skrini,
vždy sa môže na niečo hodiť,
ako ten život čo si ráno beriem
zo šatníka, má dnes farbu ruže,
zajtra si oblečiem iný,
ktorý mi povie, že smútim
a to sa hodí vedieť.
a tak plachta ako zmena,
ako život,
ma raz v noci dusí,
a vedú ju ruky,
akoby aj vlastné,
čo chápu, že byť tu
znamená zodpovednosť,
a zodpovednosť je človeku neblízka,
podobne ako strážiť žehličku
aby tie čierne škvrny
nerobila schválne.
ostávajú na duši,
aj preto sú vítané.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár