a záhrada
so psom
ožila,
keď som prešiel.
Pes breše,
mňa neznesie.
Kroky, metre
diaľka,
stále počujem
ho havkať.
Zastanem.
Cítim za psa,
som jeho jediná
živá duša.
Pod psa
sa cítim z
toho.
mám všetko
on tam sám
nikoho.
Chcem sa vrátiť,
nemôžem,
viem že mi
dušu odhryzne,
a ja už navždy ostanem
brechať v búde.
Ešte pár krokov
a pes je v kľude...
alebo sa zadusil
v prirodzenom pude.
Mrzne.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár