Naslinil som známku.
Znásilniť papier som stihol už predtým,
škrtol som zápalku,
a spopolnil som holé a polonahé vety.

Proces podľa potreby vykonával,
znova, opäť, stále, zase
ten popol ten som zakopával,
tváril sa, že je to pasé.

Potom som sa vždy smial,
a vyrezával otlačky prstov nové...
na dôslednosť som dbal,
sťa hodiny atómové.

A nikdy som ich neposlal,
nikdy som ich nepredal,
nikdy som nečítal ich,
vždy som vedel že som z tích...

nikdy som ich neposlal,
nenechal som seba ovládať sebou,
až do dňa kým do popola,
do pôdy som hlávkou zvedol.

Poučenie: Posielajte listy, píšte memoáre,
nepálte tie drísty... stiahne vás to dole.

Zo života čmuha,
priveľa som sadil
sadzí.
Som luhár,
keď vravím,
že život
som nepremrhal,
že umrel som mladý.

 Báseň
Komentuj
 fotka
althinka  11. 2. 2009 21:05
musim sa vzdat dlhych komentarov ... len to .. ze to na mna urobilo dojem ... je vela toho co si napisal, ale nenaslo to adresata? len taka otazka do vetra
 fotka
ena233  11. 2. 2009 21:43
tak aspoň vieš že nabudúce to už nespáliš...
 fotka
jogurtovakultura  12. 2. 2009 08:06
nadhnerné a smutné.
a veru, tentokrat to zostalo u teba
Napíš svoj komentár