v nej tvoja jemne rozčrtaná hlava,
po koniec tvojich piet - pleť
môj svet.
Nie si nahá.
Skôr tvoje ja,
sa vyzlieka.
Mne stači
Obzerám ho zo strán.
Sám sa vyzliekam.
Holé vety vymieňame
po nočnú srieň.
Čosi v diaľke zaujúka.
Nočný pokoj.
Deň.
A tam
tú istú dnes vyzliekam
z tajomstiev.
Všetko je rannou hmlou iné -
ja, ty.
My dvaja nie.
Posielaš posledný vzdušný bozk.
Ani neviem, zase noc.
A takto dalo by sa naveky,
len keby úteky
boli
záruky, záruky, záruky.
Slnko, deň
a dvaja vedľa seba
za ruky.
Blog
Komentuj
3 komenty k blogu
1
sarah_whiteflower
8. 4.apríla 2010 23:23
veľmi pekné Po veľmi dlhej dobe niečo s takouto tématikou od teba, teda aspoň čo som si všimla... mňa to veľmi chytilo.
Napíš svoj komentár