za stôl si sadá
nabažený kôň,
do ľavého ucha erdží
návykové reči

kto, kde, s kým a pred čím
a potom zase staré časy, staré časy, staré časy,
pre ústa ruku pokladá si,
šeptom rýpe do slabín priateľov.

nechcem ho brzdiť,
má dobrý závod,
jeho názor skončí ráno,
za čerstvého slnka ho vyprevadím preč.

mlčal som,
som svedok,
už zase mi je zle.

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár