Zadná brána
sa otvára
fialovým kľúčom.

V tme ho neviem nájsť.

Pamätám si, že sme ho hľadali.
Vtedy nebol fialový, bol zlatý.

Pes vybieha von,
je mu to jedno.
Hľadá miesto.

Pamätám si, nehľadal
mal svoje plánovanie.

Hocijako sme zostarli,
hocijako som bol sám.

Teraz poznám svoje áno.
Poznám kľúč, odlíšil sa.

Líškam sa psovi - poď dnu.

Líškam sa sebe - poď k dňu.

Psovi, nedokážem vyčítať
- aký pán, taký koniec.

 Blog
Komentuj

3 komenty k blogu

1 
fotka
kat  9. 12. 2009 23:19
ty píšeš také....zaujímavé básne
2 
fotka
sarah_whiteflower  10. 12. 2009 11:10
pozdrav Aretu To ťa napadlo, keď si s ňou bol vonku? Pretože ma nenapadol nijaký iný okamih, kedy by ťa mohlo napadnúť niečo takéhoto štýlu...



Báj d vej, ako sa ona vlastne má? Však tá už musí mať jéééje svoje roky...
3 
fotka
majuri  10. 12. 2009 17:38
neviem sa vyjadrit,,carovne? prefikane? laskave? SUER!
Napíš svoj komentár