zašla
za maštal
a láska
sa budí
so slnkom
prvým.
Láska ku každej
čiastočke mojej izby,
ku každému chumáčiku
alergénu,
k dobrému, zlému, inému.
Noc zašla
za asfalt,
lúč ho roztiahne,
aj mňa.
Prebudiť sa
je šťastie.
Mám ho,
tak teraz zhasnem.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
sarah_whiteflower
27. 2.febuára 2010 19:04
neviem, či to malo na mňa pôsobiť prudko pozitívne alebo som nepochopila báseň - ale pôsobilo to na mňa krásne
Napíš svoj komentár