na jeseň
plný mech kalambúr
nesiem svetlom
hore starkej.
cesta praští
listom,
slnko zadusené v pare,
takmer inoväť.
dom spoznám:
cítim materinú,
čerešńové, repku.
bránička nevŕzga
je postarané,
ňuchavý Dunčo tvrdo spí...
po toľkých rokoch,
bojím sa pozdraviť.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
sugy1
22. 10.októbra 2011 13:35
heh, dobré
Napíš svoj komentár