stará mama stoná
je doma sama,
nik jej nepodáva
z najvyššej priečky ten dôležitý elixír.
je dosť hodín
už nezaspí,
jej dva psy
s vervou kňučia do misky,
už nemá čo by dala.
korenička vysypaná
na stole v malom byte,
cítiť prítomnosť
dvestoročných príšer,
čo patria rodovému kmeňu.
len pre nich a pre ňu,
dnes večer zapálila sviečku,
pre svoju starú matku,
tú stále spomína,
kto spomenie si na ňu,
keď vystrie chodidlá?
stará matka sa umyla,
na spánok prichystané lôžko,
len keby spánku bolo množstvo,
aké si roky želá.
noc dáva jej veľa
premieta život,
všetky chvíle keď nebolo jej clivo
a vedela čo má, kde má.
opustená,
pre tie noci ostáva jej žiť,
ráno zapaľuje sviečku
pre svojich psov a príbuzných.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár