lákali ma všetky tie trubičky a oplátky
radovánky s pani F
veršovanky od starého Hrmala.

na kopci v noci bola rosa
pani F v nej plakala

bola už pani
a ja koník vraný -
mädonos a mäko-nos

"ujo Hrmal ešte dve, ešte aspoň dve, nech môžem odísť"
ostal som do rána,
aj s pesničkami
širokými a dlhými ako všetky cesty

ráno som ťahal psy za chvosty,
neďaleko starej brány,
deti sa smiali.
a Arik ním vrtel od tej chvíle častejšie...

navečer bývalo chladnejšie,
ja som nemal sveter.
drkotal som a len tak žmurkal do mrakov
mäkkých, teplých ako ženská hruď

a v deň keď mesiac opäť narástol na
pampúch, pampúšik
som vedel -
koniec Hrmala, koniec pani F,
späť, späť, späť.

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár