Na neprebádanom území, stena - postel, som osirel. Zapadnutý medzi, zabudnutý celý. Nad sú veľké veci, čo som túžil konať, nedosiahnem, som za. Zaseknutý v miestach, kam nedalo sa vtesnať, a predsa.... Pozrite, tu trčí môj prst, stačí potiahnuť, a zase som tu. Nikto neťahá, len ja, dýcham všetok prach, a mením sa naň, až... a vysia nad, tie veľké veci, čo túžia sa vykonať na územi nikoho, stena-postel, kam chodí len prach. na územi nikoho, postel-stena, tá šanca je snáď. len vyrať, len vybrať, alebo spať a do rána prach. Blog 11 0 0 0 0 Komentuj