Na neprebádanom území,
stena - postel,
som osirel.

Zapadnutý medzi,
zabudnutý celý.

Nad sú
veľké veci,
čo som túžil konať,
nedosiahnem,
som za.

Zaseknutý
v miestach,
kam nedalo sa
vtesnať,
a predsa....

Pozrite,
tu trčí môj prst,
stačí potiahnuť,
a zase som tu.

Nikto neťahá,
len ja,
dýcham všetok prach,
a
mením sa naň,
až...

a vysia nad,
tie veľké veci,
čo túžia
sa vykonať

na územi nikoho,
stena-postel,
kam chodí
len prach.

na územi nikoho,
postel-stena,
tá šanca
je snáď.

len vyrať, len vybrať,
alebo
spať
a
do rána
prach.

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár