česala ju,
bola si jej
júl
v septembrových mrakoch
mája.
Piekla si
a vedela,
aká dávka
ju akurát nezabije.
Zabila ona teba.
Prestala túžiť,
namiesto ľúčov,
sa ľúči.
Stružky sĺz,
ti ryjú vrásky,
skrz
tvár
si zapadla
Slnko.
Nepochopené svetlo
s horiacim chvostom
kométy.
Vyhorí, raz vyhorí
na veky.
A potom čo?
Budú plakať aj milovníci
tmy.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
divinatoire
31. 5.mája 2010 19:13
už len nadpis stačil potešiť
Napíš svoj komentár