uprostred mrazu
na lúke, tam celkom vzadu.
Uviaznem, chcem.
Pôda nasekaná,
rôznofarby,
rezy
ako cukráreň.
Ticho prestiera sa.
Stieram záujem
o čokoľvek iné,
nič nerastie,
nemá čo šumieť.
Na zlomok času už malého,
krv stuhne.
A mne je lepšie,
a o čo lepšie.
To zlé
už zas
nie je vo mne.
Ostalo v tej cukríkovej pôde.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár