To dievča

Mĺkvy ako strom - veľký, nežívý
na dvore,
v tieni vyvesenej periny.

A jednako hlavu som odkláňal od pravdy,
myšlienky, kamienky
hádzal som rýchlo preč,
to dievča som nevyhnal,
a večer skučal ako pes.

Tak bolo počuť vietor,
medzi škridle domu vliezol,
ostal celú noc,
a tak aj v spánku celý nesvoj,
ma mesiac k tomu kúsal dosť.

Za rána včasne prichodí sa prebúdzať,
tak rád som
v sude chladnom,
hladno hľadal svoj odraz.

No zbadal som tam dievča,
úsmev roztopašný,
čoši vo mne zvrelo,
čosi vo mne praští.

Slnko sa ešte nezačalo vliect,
začínal som kosiť
a nosil v sebe kopu vriec,
ťahali ma k tráve,
a dievča tvár nad tváre,
zovrelo ma tuho,

kým večer zase začal sadať.

Ona mi vraví:
Nemám ťa rada.

 Blog

7 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu