Všetko to nechcel. Reči o miestach v strede tela kde sa zbiera energia. Reči o nezachytiteľnom. Reči. Bál sa pravdy, ktorá by mohla narušiť vnímanie založené len na vecnom. Len na videní. Len na tom čo môže chytiť a zahodiť za hlavu, ako všetko.
Všetko ho dostihlo. Nedokázal utiecť. Videl to. Cez deň, v noci. Neveril. Nemohol. Načo? Pýtal sa.
Všetko ho pokrylo.
A vtedy sa už nedalo nepochopiť, že to všetko je vlastne tak ako nechce. Že slnko sa hocikedy obráti na druhú stranu, že niekedy sa prevalí aj celý kopec a že koreň môže byť väčši ako strom.
Tá bolesť asi ani nebola.
Potrebovať to, čo najviac nenávidíme.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár