pod krátkou prikrývkou,
celkom natesno,
sám so sebou.
Ráno sa prebúdzam
do tmavého rána,
a brána,
vždy vŕzga, keď pokúšam sa újsť.
Neskôr
prerážam váš vzduch,
a dych,
je hlasným škrípaním.
Konečne som tu,
a hlas mi vraví:
Vypadni!
Bol som chvíľu tu,
no hneď ma naspäť poslali.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
majuri
22. 2.febuára 2011 20:48
ja uz zacinam byt trapna, ale toto je skvele! a nerada pouzivam tuto vetu ale nijak inak to neviem vyjadrit,proste mi uplne hovoris z duse
Napíš svoj komentár