Viazneš.
Pod obrusom, sú otrusinky, už po tisíci raz ich tam zametám a nechcem aby odtiaľ zmizli, hnijú tam a celkom viditeľne na nich vznikajú nové životy asi tmumilujúcich organizmov, ktoré nemajú problém vyžiť z otrusiniek.
Pod traťou,
viem presne kde,
leží tvoj potrat,
báseň zhužvaná mne.
Keď sa sprchujem, na stenu strieka sem-tam voda, maľovka boptná, zakladá nové životy, druhy z bytovky.
Výťah.
Nie.
Šachta
Je
Nedá sa do nej chodiť,
ale už sa ti do nej podarilo napluť.
Hnusné kvety mi visia v izbe vo váze už pol roka a voda sa ešte nedokázala odtiaľ dostať, zárodky niečoho živého sa mihnú sem tam a tvária sa aj že dýchajú, že skapíňajú.
Všade to žije,
len v tebe to ide,
kamsi na sever.
Vraj tam je peklo.
Teplo, svetlo.
Niečo tam žije.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
kemuro
19. 12.decembra 2009 18:57
visia
Napíš svoj komentár