Ťah z miesta sa nedá vzbudiť len tak raňajkovým menú pre zmenu sa nedá ani ľah len tak. Štebotali, všetci poznajú, a obskakovali sa ako ľudia. Ďobali, ako ľudia a kričali, dvíhali krídla. Oslabol som z nich, vybásnil som si nebeské zásnuby a pozeral na vynútený sex. Na chvíľu svet príliš nečistý. Som začal plakať, čo zastavila sprcha, zmyje občas aj to vnútri. A potom krémy a gély a celý zabalzamovaný - Izolant vonkajšieho prostredia. Veci pre idilický svet nejako nesedia. Teraz sa usmievam, aby som potom potom obrazne plakal. Ťah z miesta sa nedá, ním pohľady na život vzkriesiť zo seba. Len prestať, a kresať si kamienky z lesa v útulných cestách ľudského cesta. Neotáčaj hlavu, rozslzíš a budeš túžiť mať zase iné oći. Blog 9 0 0 0 0 Komentuj