Z ľadu,
vysekávaš hlavu,
podobizne seba.

Zabúdaš,
že raz sa bude topiť,
v nej sa budeš topiť,
zima, tma.

Budeš ako vtedy,
keď bútľavé vŕby,
celkom preplnené,

prestala si trápiť,
zmizli, nenechali,
ani kusok zeme,
pre korene
tebe.

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár