Zdeno Viečko, asistent divadelnej techniky, 26 rokov

Cez paraván presvitalo svetlo. Zdeno Viečko sa prechádzal po prázdnej sále a premyšlal kam včera položil šroubovák. Zdeno bol nervózny. Neznášal na sebe veľa vecí, ale čo neznášal na sebe najviac bola jeho neporiadnosť a nesústredenosť. Šroubovák mohol byť kdekoľvek. Tak veľmi ho štvalo, že si za to môže sám. On má chuť šroubovať a kvôli sebe šroubovať nebude.

Božie nebesá, prečo ste len stvorili takého truhlíka!

Vždy v sobotu, ešte predtým než na technike zhasínal svetlo vyliezol na strechu kulturáku a kochal sa presvietenou ulicou. Mal rád lampové svetlo, ktoré mu dovolilo vidieť len malú časť celku, lebo nikdy nechcel videť všetko. Túžil len po výseku ktorý mu sprostredkovali lampy. Túžil po situácii, ktorá sa odohráva pod jedinou lampou na jedinom mieste, pod desiatkami lámp na desiatich miestach. Zdeno Viečko vždy v sobotu večer žmurkal do tmy a dúfal, že raz bude režisér. Videl milióny lampových príbehov, videl milióny lampových osudov a veril vo svoje skúsenosti.

Bol by som, isto by som bol! Len keby som len stále nestrácal tie šroubováky!

 Blog

7 0 0 0 0

Komentuj

3 komenty k blogu