Pod zelenou obľúbených stromov stroho sedím v zaľúbení. Neposedný ako inokedy. Zrazu chápem celý vesmír, ako nikdy predtým. Padol na zem veľmi malý chrobák a miesto toho aby stonal, skonal, rozprestrel krídla letel niekam. Nesmrteľnosť chrústa, bez záhad. Padať, vstávať - úloha. Už neverím len tak v niečo. Som človek a už viem prečo. Lebo musím učiť iných len tak sedieť, mlčať, diviť. Priateľ prezradí. Oni už to vedia. Moja snaha bola trefná. Pod zeleným sedím a môžem sa smiať. Som človek, a mám sa ohromne rád. Sloboda je na dosah. Blog 7 0 0 0 0 Komentuj