Pod zelenou
obľúbených stromov
stroho
sedím
v zaľúbení.

Neposedný
ako inokedy.

Zrazu chápem celý
vesmír,
ako nikdy
predtým.

Padol na zem
veľmi malý
chrobák
a miesto toho
aby stonal,
skonal,
rozprestrel krídla
letel niekam.

Nesmrteľnosť
chrústa,
bez záhad.

Padať,
vstávať
- úloha.

Už neverím
len tak v niečo.
Som človek
a už viem prečo.

Lebo musím
učiť iných
len tak sedieť,
mlčať,
diviť.

Priateľ
prezradí.
Oni už to vedia.

Moja snaha
bola trefná.

Pod zeleným
sedím
a
môžem sa smiať.

Som človek,
a mám
sa
ohromne rád.

Sloboda
je na dosah.

 Blog
Komentuj
 fotka
bludiacisvetom  19. 7. 2010 19:15
toto sa mi veľmi páčilo
Napíš svoj komentár